Ako to začalo...
Začalo sa to v podstate, už keď som sa narodila. Už vtedy bolo jasné, že môj život bez psa nebude možný. Od malička bolo mojim snom mať psíka. Mama sa zdráhala veľmi dlho, až kým mi nepriniesla prvého psíka. Bola to sučka, ,,pouličný miešanec“ a volali sme ju Lady. Zobrali sme si ju z útulku, no po necelom mesiaci nám uhynula na ťažkú chorobu.
Ďalšieho psíka mi rodičia kúpili po pár mesiacoch. Bol to Americký kokeršpaniel Benji. V tomto čase som mala priateľa, ktorý mal Anglického kokeršpaniela BENYho. Napriek tomu, že sme nemali psov s rodokmeňom, navštevovali sme výstavy po celom Slovensku. Spoznávali sme jednotlivé plemená a uvažovali, ktoré z nich by sa k nám najviac hodilo.
Vždy som chcela väčšieho psíka, ale zase nie príliš veľkého, keďže bývame v byte. Obdivovala som dlhosrsté plemená.
Až som jedného dňa uvidela ,,TOHO“ psa, presne takého, akého som mala vysnívaného len v mojich predstavách. Keď som sa spýtala na plemeno, odpoveď bola – BEARDED COLLIE. Doslova ma očarilo.
Jedným z najšťastnejších dní pre mňa bol deň, keď som si priniesla domov moju prvú beardedku, domácim menom Molly.
Čiernobielu sučku, vlastným menom Double Scotch Black Nofretete, ktorú som si priviezla z Maďarska.
Bolo to šteňa plné energie, ale časom z toho vyrástla. Postupom času z nej vyrástla veľká dáma, ktorá zvláda dať do pozoru aj stádo oviec.
Molka sa stala zakladateľkou chovu v mojej chovateľskej stanici (2005). Odchovala dva vrhy a bola skvelou matkou.
Ďalším členom psej rodiny sa stala Molinkina dcéra Audinka (Audi Go Black Deline). Audinka bola naše slniečko. Stále bola veselá, priateľská, nežná a prítulná. Ovečky ju síce vôbec nezaujimali, ale na naháňačku s kýmkoľvek, na to by ju bolo.
Audinka bola jediná z dievčat, ktorá si vybrala za svojho pána niekoho iného ako mňa. Jej srdce patrilo môjmu snúbencovi. Už som si zvykla deliť sa o neho s ňou. Napriek tomu, že odchovala jeden vrh, ostala stále malým dievčatkom.
V čase keď Audinka mala šteniatka, sa k nám pritúlal hnedý psík plemena Bearded collie. Bol odchytený na diaľnici. Prišiel k nám vo veľmi zlom zdravotnom stave. Podľa tetovania na uchu sme zistili, že sa volá Dea Dro Jumper Jim. My ho voláme Jimi. Pôvodne mal ostať len na pár týždňov, kým sa nevylieči, ale získal si môjho otca až natoľko, že nakoniec ostal s nami.
Neplánovane nám do rodiny pribudol Audinkin syn, čiernobiely blázon Dodge (Dodge Black Deline). Je to naše tornádo. Kde sa niečo pohne, tam musí byť. Výstavy nie sú jeho silná stránka, ale zato pastierska krv sa v ňom nezaprie. Pri ovečkách mu to ide naozaj skvele, je rodený pastier. Napriek jeho temperamentu je to naozaj veľký maznáčik.
Po tom ako nás opustil Kokrík Benji ostal mi na srdci veľký žiaľ. Vtedy k nám zavítala krásna slečna Sally (C’est la Vie Kasiterit). Celým srdcom sa zhostila úlohy utešiť ma. Prišlo mi to ako znamenie, keď som sa dozvedela, že sa narodila v ten istý deň ako Benji len o 14 rokov neskôr.
Bolo to dievčatko, plné energie a zároveň neskutočnej nežnosti. Povahou pripomínala večne mladé šteniatko, ktoré sa chce iba hrať, avšak pokiaľ sa jedná o výstavu, zmenila sa na dámu, plnú elegancie a pôvabu. Vedela sa predviesť v tom najkrajšiom svetle.
Za Sally ďakujem jej chovateľke a našej kamarátke Monike Pilnej CHS Kasiterit.
Grooming
Úprave psov sa venujem už 20 rokov (viac ako 12 rokov aktívnej práce s rôznymi plemenami).
Dôvodom bol môj už nebohý psíček – Kokrík. Veľmi zle znášal manipuláciu cudzími luďmi, bol až agresívny a pri strihaní dostal doslovne bitku. Nehovoriac o tom, že ja som tiež dostala “hubovú polievku” že ako mám nevychovaného psa. Netvrdím, že bol v tom čase veľmi vychovaný, ale ťažšie si zvykal na nové.
Takto absolvoval dve strihania. Po druhom som s ním skončila u veterinára kvôli ranám, ktorý spôsobil pán “odborník” strihač. V tomto čase v Bratislave nebolo veľa salónov pre psov, nemala som výber kam ísť (aj keď nebolo ešte toľko psov ako je dnes).
Vtedy som sa rozhodla – vyskúšam to sama. Prvé strihanie nedopadlo najhoršie, tak som pri tom ostala. Najprv som strihala len svojho psíka, potom kamarátkam a susedom.
Na svoje osemnáste narodeniny som dostala svoje prvé školenie “pre začínajúcich strihačov”. Po štúdiu na vysokej škole som mala v úmysle s tým skončiť, ale nakoniec sa tohto koníčka neviem vzdať.
V blízkej budúcnosti si hodlám založiť živnosť. Nakoniec sa mi stane môj koníček povolaním.